po mojej dlhej komunitnej omlke som sa rozhodol, opäť vkročiť do multiplayerového sveta DCS. To, že som sa rozpadom starého ÚVP odmlčal od komunity, zákonite neznamená, že som skončil s DCS - práve naopak. Pokračoval som aj naďalej v lietaní len v singleplayeri. S DCS sa skončiť nedá, pokiaľ je človek skutočný nadšenec vojenského letectva. Platí starý dobrý slogan "DCS nie je hra, je to diagnóza". Čo sa týka môjho lietania, tak lietam naďalej mašiny s červenými hviezdami. Dôvod nijako nesúvisí s politikou a dôvod je v zásade veľmi jednoduchý. Tieto stroje lietali aj u nás a práve to, že som tieto lietadlá už od dectva videl strieľať za záhradou (bývam 2 km od leteckej strelnice "B" - Malacky), tak som si k nim vybudoval akýsi "zvrátený" vzťah. Zatiaľ čo babka nadávala, že "to robí rámus a plaší to hospodárske zvieratá", tak malý molňas bol vylezený na garáži a s ďalekohľadom sledoval streľby naživo. Akonáhle som niekedy okolo roku 2008 prvý krát spustil simulátor DCS, tak posledný krát som ho vypol včera večer
To je slušná doba, za ten čas som sa oženil, splodil tri deti (s jednou ženou 
), postavil dom a zostárnul som o 11 rokov. Aktuálne lietam najviac Mil Mi-8MTV2, pripravujem sa na Mil Mi-24P od Belsimteku. Taktiež lietam aj L-39C/ZA, MiG-21Bis a občasne Yak-52 (vlastním viacero modulov, aj s modrými hviezdami, avšak nejako si neviem zvyknúť na imperiálny systém a západné avionické systémy). Pokiaľ chce človek brať DCS seriózne tak buď potrebuje komunitu (výbornú znalosť EN/RU), alebo niekoho kto reálne na daných mašinách lietal. Môj mentor bol jeden kamarát (bývalý pilot ČSLA/neskôr ASR (L-39,MiG-21,Su-22)) avšak nedávno bohužiaľ nečakane vo veku 57r. zomrel. Tak som na DCS zostal úplne sám. Postupne človeku začne chýbať aj interakcia s okolím zaspomína na staré dobré čase, na úžasných ľudí ako Ajaromír, honza, sucháč, mechan, rakeťák, braňo, majky, dagger a mnoho ďalších, vrátia sa mu silné nostalgické spomienky na spoločné polety, alebo len také tliachanie na TS3...Jednoducho rozpad starého ÚVP zasiahlo každého z nás a zo dňa na deň sme sa prakticky ocitli "na ulici"...niektorí sa rozprchli do iných letiek, niektorí založili nové, ale pokiaľ viem nikto z nás sa na DCS nevykašlal.Moja história v ÚVP...
Nápad ohľadom ÚVP sa zrodil niekedy v roku 2008. Vtedy som s jedným rusom žijúcim v Prahe (Denis) začal lietať DCS Ka-50. Po veľmi krátkom čase som dostal nápad, že by sme mohli založiť komunitu s domienkou, že "pošukov" na tento sim môže byť ďaleko viacej. Denis poskytol doménu a technické vybavenie. Ja som hľadal členov, vymýšľal názov komunity a prvé články. Po pár mesiacoch existencie nás oslovil Apo (predtým skúsený admin pre ARMA 2) a ten rozbehol WEB skutočne vo veľkom - tento fakt sa mu chlapcovi nech je jeho osoba akokoľvek kontroverzná musí nechať. Začiatky a prvé roky boli skutočne úžasné. V dobe najväčšej slávy sme mali tisícky návštev denne, čo na pomerne neznámy SIM (svojho času) a na malé krajiny ako Česko-Slovensko bol skutočne úspech. Komunita a ľudia úžasní. Zo začiatku naše prvé lety boli systémom pokus-omyl, všetci sme milovali letectvo, ale nikto z nás nebol skutočný pilot. Ja som prevažnú väčšinu času strávil v mapovom editore a vymýšľal som chalanom misie a spustil v jedny letné prázdniny prvú "dynamickú" kampaň - ktorá mala úspech, nielen u tých čo ju lietali, ale aj pri bežných návštevníkoch, ktorý čítali o jej priebehu. Postupne sa k nám začali pridávať prví ľudia, ktorí na mašinách skutočne lietali a tým pádom nám odovzdávali know-how a z chaotického nereálneho poletovania vo vzduchu sa stala reálna simulácia. Avšak ako bolo ÚVP populárne a DCS rástlo a rástlo, tak začali vznikať prvé problémy. Nakoniec to skončilo rozpadom starého ÚVP, veľa chalanov odišlo k novo vzniknutým blackeagle, veľa odišlo do M2 a ÚVP úplne zaniklo. Ešte nejaký čas som bol v kontakte s pár chalanmi môjmu srdcu blízkymi (Ajaromír, honzík, mechan, rakeťák, braňo a majky - s niektorými chalanmi som v kontakte stále) avšak postupne sa to rozpadlo úplne. DCS je vec, ktorá potrebuje komunitu a teamovú prácu. Po nejakom čase som sa dozvedel v reinkarnáciu ÚVP, vravel som si, že to je nezmysel - ÚVP už nikdy nemôže byť také aké bolo. A neveril som tomu, že prežije pol roka. Prežilo! Nie len, že prežilo nabralo silu a z ruin dobitého hradu sa opäť stala pevnosť, ktorá je mocná a silná. Bimbác, PauraCZ urobili ste obrovský kus práce - za staré ÚVP vám extrémne ĎAKUJEM!
